Vždy keď sa do niečo pustím.

Vždy keď sa do niečoho pustím, vždy ma čosi predbehne. Poznáte to. Začnem s cvičením, myslím si aký som borec zameriam sa na to a zrazu sa začnú objavovať típci, ktorí to robia lepšie, efektnejšie, ľahšie, ide z nich integrita, akoby oni sami boli tým cvičením. Alebo, začínam písať článok, geniálna myšlienka, musím ju dať na papier. Ako sa v téme vŕtam, prehŕňam sa ňou, zisťujem, že už ma niekto predbehol, už ju rozvinul, už ju spracoval. Vždy keĎ sa do niečoho pustím narazím na stenu, už hotovo.....

Sadám za počítač, prsty jemne prehrabnú klávesnicu. Bláznivý vortex myšlienok sa preháňa hlavou, rozvírený prach dosadá. Vydávam si rázny rozkaz "Achtung !!! " Nastalo ticho, doznieva ozvena chtung-tung-ung-ung posledné slabiky sa odrážajú od vnútorných stien lebky. Vedľa seba cítim teplý tieň z oparu horúcej kávy. Cítim ho, vonia. Inšpirácia je všade a nikde.