Prečo by mal každý napísať knihu?

Každý by mal napísať knihu akú chce čítať. Mám za to, že každý žije príbeh hodný zápisu. To či to raz buď niekto čítať, alebo či vôbec sa to bude dať čítať si myslím až tak nezáleží. Už len obyčajná forma denníka je zaujímavým počinom, hlavne pri retrospektíva života jeho pisateľa.

3 dôvody

1, Každý žijeme akoby dva životy, ten vonkajší, skutočný a potom ten svoj vnútorný. V bežnej prevádzke našich životných dejov ovplyvňuje jeden svet ten druhý a zase naopak. No v momente kedy dá človek na papier to čo je v ňom, to čo žije, čo sa v ňom odohráva, ako myslí ako si veci prekladá a aké jpg. to v ňom vytvára vzniká tak výživná fotosyntéza, ktorá ústí do jedinečných momentov kedy sa tie dva svety - životy spoja do jednej energie. Do tvorby. Do toho pocitu rozpínania vesmíru. A je jedno či ide o román, literatúru faktu, atlas húb, kuchársku knihu, návod na použitie, je to tam.

2, Má hodnotu. Každý záznam života, či už písaný, video, kresba, fotka má zásadný význam minimálne pre jedného človeka na planéte. Pre samého autora. Je to stopa v jeho živote, zachytené rozpínanie jeho vesmíru, most medzi jeho vnútrom a vonkajškom, výživná miazga, zachytený genofond fragmentu autorovho života.

Prečítajte si svoj status na fb z pred 10 rokov, fotku, alebo keď nájdete kresbu zo svojho detstva, ktorú ste vytvárali pre mamu, čo cítite, aká miazga z vás vyteká? Kde sa nachádzate, cestujete v čase? V spomienkach? V emóciách? Čo si uvedomujete? Kde som bol, akým som bol, čím som teraz, kto som? A miazga tečie. A už navždy budete iný ako keby ste na tento zachytený moment svojej existencie nenatrafili. Váš matrix sa preskladal do iného prúdu reality. Do iného vás.

3, Autor sa v písaní formuje. Akokoľvek a o čomkoľvek autor rozmýšľa pri tvorbe, vždy je to smerované von zo seba, predmetom sa stáva zamýšľanie sa nad samým sebou s návratom do seba. Už nech je téma a výstup akýkoľvek. Autor umelec má tak možnosť čítať sám seba, sám. Explózia a implózia zároveň. A skutočne je jedno o čom sa píše, maľuje, fotí, tvorí. Nečíta sa predsa len pomocou písmeniek, ale aj kresbami, zvukom, pohyblivými obrázkami. Porozmýšľajte o tom