Detský pokoj na duši

Na svoj Vision Quest som išiel s víziou, s myšlienkou na znovu získanie "detského pocitu v duši". Tak som to aj zdieľal s chlapmi v kruhu a s tak upreným pohľadom do neznáma s nádejou na úspechu  som sa aj vydal na svoje sólo do osamotenia s prírodou. 

Poznáte ho iste aj vy. Je to pocit kľudu, všetko je v poriadku, tu a teraz, žiadne starosti. Detský pokoj preto, lebo práve v detskom období zažívame stav beztiaže. Nepociťujeme váhu zodpovednosti, problémov, politických srágor, finančnej situácie, partnerskej nevery, frustrovaného šéfa, pripečených správ telke. Nič z toho v tam nie je. Ten čas je v podstate nečas, ktorý nás nikde a do ničoho netlačí. Ja, zábava, vzrušenie, prežívanie bezhraničnosti, neoklieštený mantinelmi možnosťami a nemožnosťami dospeláckeho sveta.  A toto som chcel naspäť vo svojich 33 rokoch. 
Zbavenie sa zodpovednosti? Bezstarostný  život plný zábavy....toto? Nie! Bezstarostný život je 2m pod zemou. 

Detský pokoj na duši nie je možné nikde nájsť. Nie je v Tibete, nie je na dne pohára s ayahuascou, nie je v chráme, nie v sexe, v peniazoch, nie je v životnom poistení. Ten pocit nemá adresu, nemá presné súradnice, nie je na mape, ktorá by k nemu viedla. 

Dokonca ani ten pocit nie je, proste neexistuje. Je to séria činností vnútorných, mentálnych nastavení, ktoré na pozadí vytvárajú zdanie toho pocitu, vytvárajú návrat do detského vnímania reality. Do úzko vnímanej "nepoškvrnenej"  detskej reality. 

Po dvoch rokoch, keď som sa vrátil na svoje miesto na Vision Queste pri spoločnom zdieľaní s chlapmi, keď som sa delil so svojím vnímaním a pocitmi, zrazu som ten "detský pokoj na duši" navnímal. Moje ústa rozprávali, no nerozprával som ja. Moja hlava nechápala, no moje srdce vedelo, že je doma.

"Detský pokoj na duši nemôžme nájsť, detský pokoj na duši môžeme len neustále tvoriť"